Aj keď obyvateľov liptovskej Likavky už dlhé desaťročia nazývajú podľa tradičných kapustových posúchov, tzv. meteníkov, nie sú to žiadne „bábovky“. Bieda a ťažká práca boli v minulých storočiach bežnou súčasťou života Likavčanov a meteník, ktorý je v súčasnosti vyhľadávanou pochúťkou medzi turistami aj domácimi, bol jedlom chudobných. Obyvatelia jednej z najväčších liptovských obcí si ho piekli z toho, čo dom dal.
„Nevieme presne, kedy a prečo Likavčanov začali nazývať Meteníkmi. V súčasnosti je tento posúch jednou z obľúbených lokálnych špecialít. Jeho zdrojom sú potraviny a suroviny dopestované v našom prirodzenom prostredí. Z kapusty a múky vznikne cesto, ktoré sa dochucuje cesnakom a ďalšími prísadami a následne sa upečie,“ priblížil pre TASR starosta Likavky Marián Javorka s tým, že bohatší obyvatelia si k nemu dopriali aj kus slaninky.
Prezývky obyvateľov podľa miestnych jedál však nie sú na Liptove ničím výnimočným. V neďalekých Liptovských Sliačoch boli Haluškári, obyvatelia Liptovskej Teplej Drobári, Ľupčania Štrudlári. Likavčania však svoje prímeno vôbec neberú ako urážku, sú naň hrdí. „Takto to zrejme poňali aj niektorí naši športovci. V obci vzniklo zázemie pre florbal a partia, ktorá ho zakladala, sa inšpirovala našou prezývkou. Dali si pomenovanie Meteníci. Aj takou formou robia Likavke dobré meno,“ dodal starosta.
S delikátnym pomenovaním Likavčanov súvisí i miestny dialekt. I keď bežný Slovák by slovo Meteníci vyslovil mäkko, starosta upozorňuje, že je to nesprávne. Likavka je totiž charakteristická vlastným tvrdým nárečím. „Ťažko sa to vyslovuje, nie je nám to prirodzené, lebo slovenčina je vcelku mäkký jazyk, ale Likavka má osobitosť medzi liptovskými obcami. Naozaj sa v nej kedysi hovorilo veľmi tvrdo,“ vysvetlil Javorka s tým, že aj povaha miestnych je od prírody tvrdá a nekompromisná.
I miestni divadelní ochotníci siahajú vo svojich hrách po likavskom dialekte, aby im tak dodali punc naturálnosti. Prvky ľudovej slovesnosti tiež zachováva dedinská folklórna skupina, ktorá všetky vystúpenia a piesne tlmočí a reprodukuje v typickom nárečí. S tamojším dialektom súvisí aj ďalšia z možných alternatív, ako mohla prezývka vzniknúť.
„Jedna naozaj typická naša pesnička sa začína slovami: Any mi nemet any mi neplet, any mi muziku do domu neved. Slovko nemet, ktoré sa v piesni často vyskytuje, by tiež mohlo byť základom prezývky Meteníci. Pesnička sa spievala veľmi často a Likavčania sa ňou veľmi radi prezentovali, takže aj toto mohol byť zdroj nášho pomenovania,“ vysvetlil Javorka.
Meteník je rozšírený najmä v Liptove, v súčasnosti ho pripravujú hlavne ako prílohu. V každej dedine sa pečie inak, no kapusta, múka a cesnak v tradičnej receptúre zostáva. Hodí sa ako príloha k hlavným jedlám a veľmi dobre chutí s klasickým, či kyslým mliekom, alebo žinčicou.
